Neoddeliteľnou súčasťou stavebného sektora a architektúry sú historické budovy, ktorých je na území Slovenska nespočetné množstvo. Okrem viac ako 180 hradov a zámkov a 400 kaštieľov je náš región bohatý na ľudové skanzeny, katedrály, mestské budovy či kostoly. Rekonštrukcia ich striech musí brať do úvahy historické súvislosti.
Každá z týchto historických stavieb predstavuje pre súčasnú dobu dedičstvo a predovšetkým kultúrnu hodnotu zanechanú našimi predkami. So stavebnou históriou budov úzko súvisia práve strechy, ktoré nám ponúkajú svedectvo architektúry a tiež stavebnej techniky svojej doby.
Ochrana pôvodných historických stavieb
Posolstvo a odkaz našich predkov, ktoré dnes máme v podobe historických stavieb si zasluhuje svoj osobitý prístup a rešpekt. V záujme ich uchovania pre nasledujúce generácie je potrebné ich chrániť a obnovovať, čo si vyžaduje individuálne riešenie pre každý konkrétny prípad a projekt so zreteľom na jedinečnosť aplikovaných techník, materiálov a dizajnu.
Pri renovácií, rekonštrukcii či úplnej výmene pôvodnej strechy za novú je dôležité zachovanie historickej budovy v jej pôvodnom stave a to zabezpečením rovnováhy medzi pôvodnou historickou strechou a modernou funkčnou kvalitou. Takýmto spôsobom sa opravou a rekonštrukciou historických striech nielen vylepšuje celkový estetický dojem a vzhľad budovy, ale zároveň sa výrazným spôsobom predĺži jej životnosť, zvyšuje sa celková ochrana historickej stavby a tiež jej estetická stránka.
Pre zachovanie dobového výrazu historickej budovy je pri jej rekonštrukcii nevyhnutné vychádzať z dostupnej dokumentácie, ktorá prostredníctvom pôvodných fotografií či záznamov reflektuje jej historickú podobu. Pri takejto analýze by mohla byť veľmi užitočná spolupráca s príslušným pamiatkovým úradom alebo historikom, pomocou ktorého by sa zabezpečilo potrebné zachovanie pôvodného štýlu a dizajnu strechy.
Pôvodná stredoveká škridla
Začiatkom stredoveku sa v Európe na pokrývanie striech používala prevažne slama a drevo, čo sa však začalo meniť približne v období medzi dvanástym a trinástym storočím, kedy pôvodné materiály nahradila pálená škridla.
Zmena sa adaptovala postupne, prvými stavbami, ktoré vymenili slamu a drevo za škridlu boli budovy veľkých európskych miest, ako napríklad Londýn, a domy v blízkosti kostolov. Dôvodom bola snaha zabrániť hromadným požiarom, ktoré sa v tomto období Európou šírili pričasto.
Okrem nehorľavosti materiálu mala škridlová strecha aj množstvo ďalších výhod - bola vysoko odolná a nepriepustná. Týmito neprekonateľnými vlastnosťami sa od ostatných materiálov používaných v tej dobe výrazne líšila.
Použitie pálených škridiel sa postupne rozšírilo do celej Európy a ich výroba, ako aj ich spracovanie sa prispôsobovalo potrebám každého regiónu. Práve z tohto dôvodu je v súčasnosti pri realizácii rekonštrukcie daného historického objektu dôležité poznať jeho minulosť a so zreteľom naň postupovať pri výmene jeho strechy tak, aby sa zachovalo maximum z jeho pôvodného vzhľadu a funkčnosti.
Súčasná pálená škridla, bobrovka
Výroba pálenej škridly sa v osemnástom a devätnástom storočí plne zautomatizovala, zavedené boli nové výrobné systémy, materiály a spôsoby spájania jednotlivých kusov. Výrobný proces sa teda kompletne zmenil. Pri rekonštrukcii striech historických budov preto v súčasnosti neexistuje totožná alternatíva, najpodobnejším typom škridly je ale moderná pálená bobrovka.
Svoje meno si vyslúžila tým, že sa vizuálne podobá na bobrí chvost. Má obdĺžnikovitý tvar s dolnou stranou v tvare segmentového oblúka a jej najčastejšie rozmery sú 380 x 175-180 x 15 mm. Vďaka tomuto relatívne malému formátu sa bobrovka výborne hodí na členité zložité strechy, výklenky a dokonca aj na oválne veže.
Súčasná bobrovka sa vyznačuje vysokou kvalitou a to predovšetkým z hľadiska pevnosti a odolnosti. K tomu ju predurčuje už samotný proces výroby, v rámci ktorého sa prírodné suroviny spracúvajú modernou technológiou a následne sú vypaľované pri teplote viac než tisíc stupňov Celzia. Vďaka tomuto výrobnému procesu je bobrovka odolná voči náporom vetra, kyslým dažďom, krupobitiu, slnečnému žiareniu či mrazom.
Navyše, zásadité látky z ovzdušia nenarúšajú jej povrch ani štruktúru, čím neovplyvňujú ani jej farebný odtieň. Povrchové úpravy sa vyznačujú vysokou variabilitou, k dispozícii je množstvo možností od základnej bobrovky bez úpravy, až po glazúru a engobu.
Hladký povrch, ktorým sa vyznačuje, bráni usadzovaniu nečistôt na jej povrchu. V porovnaní s ostatnými typmi strešných krytín je bobrovka ťažšia, čo si v niektorých prípadoch pri rekonštrukcii či výmene strechy vyžaduje spevnenie konštrukcie krovu.
Svojim zaťažením, rovnako ako aj cenou patrí medzi náročnejšie strešné krytiny, čo však nepochybne kompenzuje jej unikátny vzhľad, ktorý dodáva budovám takú estetickú hodnotu, akú žiadna iná zo súčasných strešných krytín.
Veľkou výhodou tejto historickej strešnej krytiny je okrem ich atraktívneho vzhľadu aj široká farebná škála, v ktorej je na trhu dostupná. Jej rozmerová presnosť zaručuje rýchlu a nenáročnú pokládku, čím si získala svoju obľubu tak medzi bežnými zákazníkmi, ako aj medzi pokrývačmi striech.
Existujú dva spôsoby pokladania bobrovky:
- korunová pokládka, pri ktorej sa používa redšie latovanie a každý druhý rad krytiny je zachytený o vrchnú hranu predchádzajúceho radu;
- šupinová pokládka, v rámci ktorej je použité latovanie hustejšieho typu a všetky rady krytiny sú od seba vzdialené rovnomerne.
Napriek tomu, že sa jej použitie v súčasnosti uplatňuje predovšetkým na historické stavby, svoje využitie nachádza aj na budovách, pri ktorých sa kladie dôraz na tradíciu a osvedčený model strešnej krytiny.
