Samičky kliešťov sú rôzne plodné v závislosti od konkrétneho druhu. Tie najplodnejšie majú schopnosť zniesť za život až 20 000 vajíčok. Kliešť obyčajný, vyskytujúci sa hojne u nás, ich znesie 2000. Takže nikdy, ale skutočne nikdy nenechajte odstráneného kliešťa z vášho psa, mačky, či toho, ktorý sa prisal na vás, živé v prírode. Zlikvidujte ho spláchnutím do odpadu, alebo spálením.

Aj keď by nám satie krvi parazitom bolo nepríjemné už samé o sebe, ešte väčším problémom je, že kliešť prenáša hodne chorôb, ktoré sú životu nebezpečné. Vedia človeka dokonca zabiť, alebo mu spôsobiť celoživotné následky. Preto sú dôležité kvalitné repelenty, musíme poznať zásady ochrany pred týmto parazitom aj ako vybrať kliešťa.

Kliešť má celkom tri vývojové štádiá

Zatiaľ čo samec po párení zahynie, samička stojí za niekoľkými generáciami. Po nakladení vajíčok sa vyliahnu asi 0,8mm larvy so šiestimi nohami. Tie sa postupne vyvíjajú na osemnohé nymfy s veľkosťou od 1,2 do 2 mm. Keď sa nymfa zvlečie, je z nej dospelý kliešť. Báť sa musíme všetkých troch štádií. Krv sajú totiž všetky a rovnako je každé štádium zodpovedné za prenos problematických ochorení, z ktorých najznámejšie sú borelióza a kliešťová encefalitída. Zatiaľ čo veľkého dospelého jedinca objavíme na tele pomerne rýchlo a ľahko, menšie štádia nemusíme vôbec postrehnúť. Pritom je veľmi dôležité tohoto parazita po prisatí odstrániť z tela čo najskôr. Len tak zamedzíme nákaze.

Pozor si musíme dať aj na sekundárnu nákazu. Až 50 % prípadov nákazy kliešťovou encefalitídou na Slovensku nie je z priameho prisatia kliešťa, ale z neprevareného mlieka – kravského, kozieho či ovčieho. Nakaziť sa môžeme aj cez spojivky. Pokiaľ vyberáme kliešťa napríklad svojmu psovi bez rukavíc a následnej dostatočnej hygieny, môžeme si ochorenia do tela preniesť obyčajným pretretím si očí kontaminovanými rukami, teda cez spojivky.

Kde chytíme kliešťa?

Tento nepríjemný a nebezpečný parazit je rozšírený po celom svete v nadmorskej výške od 600 do 1000 metrov, ale aj nižšie. Nie je pravdou, že na nás spadne zo stromu. Pobýva v trávnatých porastoch obvykle do výšky 0,5 m. Svedčím mu vlhko okolo 80 % a teplota medzi 5 a 32 °C. Takže sa nakaziť môžeme v podstate celoročne, aj v zimných mesiacoch, okrem tých najchladnejších dní s teplotami pod nulou. Hlavným obdobím výskytu kliešťa je jar a jeseň. Kliešť žije v listnatých a zmiešaných lesoch, na lúkach, pastvách, tiež v mestských parkoch a v záhradách.

Kliešť nemá rád ihličnaté lesy s pôdou s nízkym pH. Ani obrábaná pôda mu nevyhovuje. Je pomerne citlivý na pesticídy. Dokážu ho likvidovať vtáci, dokonca perlička domáca. Tiež jašterice a žaby.

Kliešť k prisatiu vyhľadáva jemnú kožu s vyššou teplotou a vlhkosťou. Vždy si preto skontrolujte predovšetkým slabiny a oblasť okolo pohlavných orgánov, telo pod spodnou bielizňou, pokožku za kolenom, krk, hrudník, oblasť za ušami a hlavu pod vlasmi. Samička krv z hostiteľa nasáva týždeň až dva a za túto dobu dokáže svoj objem zväčšiť až 200krát. Samček saje krv iba tri až šesť dní.

Práve pri satí krvi na nás kliešť môže preniesť problematické choroby. Tie nielen prenáša, ale súčasne sa v ňom množia. Rôzne výskumy uvádzajú, že z celkovej populácie kliešťov je ich nakazených 10 až 30 %. Patogénne látky má kliešť vo svojom tráviacom, konkrétne v črevnom trakte. Nákazu na človeka prenesie kliešť za 8 až 24 hodín. Preto je dobré vedieť, ako vybrať kliešťa a starostlivo sa vždy prehliadať po príchode z lesa, z prechádzky aj zo záhrady. Rýchlejšie sa prenáša kliešťová encefalitída než lymská borelióza.

Ako vybrať kliešťa?

Dávno neplatí, že by sme sa mali snažiť kliešťa udusiť napríklad olejom. Zásadou je odstrániť kliešťa čo najskôr, a to prostriedkami, ktoré mu zabránia vyvrhnúť obsah tráviaceho traktu do rany. Ideálne neostrou pinzetou, špeciálnou pinzetou či kartou na kliešte. Kliešťa stačí vykývať, nemusíme s ním točiť. Dôležité je dezinfikovať, dezinfikovať a opäť dezinfikovať.